Za sklom

Sedela som pri raňajkách za stolom a dívala som sa na orchideu. Bol to darček pre moju mamku a už keď vyzerala na odpis, tak sa nakoniec pozviechala, pustila novú stonku a teraz nádherne kvitne. To je ten lepší prípad, keď rastlina zažíva svoj „rozkvet“.  Vtedy je všetko v najlepšom poriadku a prídu lepšie časy. Ako to viem?

Rozpoviem iný príbeh. Boli dve sestry v staršom veku a pri okrúhlom životnom jubileu jednej z nich, darovala mladšia sestra tej staršej orchideu. Bola to orchidea ako každá iná. Kúpite ich bežne v obchodoch a sú veľmi obľúbené ako darček. Staršia sestra si orchideu položila na okno a starala sa o ňu. Okrem nej mala na okne ešte ďalšie dve. O každú sa starala rovnako. Všetky ich rovnako polievala, odstraňovala suché listy, dávala hnojivo. Všetkým sa darilo výborne, ale najkrajšia bola vždy orchidea darovaná od srdca – od jej sestry. Keď sme rátali počet kvetov na nej, tak ich bolo viac ako sedemdesiat. Nádherná prekvitajúca orchidea, na ktorej oči spočinuli hneď ako človek vošiel do izby.

Foto: Autor

Potom prišli ťažšie časy, keď staršej sestre zistili rakovinu pečene. Rok chodila po lekároch a vždy jej povedali, že to je len stres a nervy, nič vážne. Po dožadujúcom sa vyšetrení, náhlom chudnutí, bolestiach po zjedení, ju nakoniec začali lekári brať vážne a začal boj s rakovinou. Začali chemoterapie, vypadávanie vlasov a kopec liekov. A ako sa darilo orchidey? Listy začali pomaly vysychať, korene drevnateli a všetky kvietky do posledného opadali. Aj keď deti sa snažili o orchideu starať, kvet chradol spolu so svojou majiteľkou. Toto všetko sa začalo diať už predtým, než sa dozvedela o rakovine. Nebola však v tom sama, mala po boku manžela, ktorý bol tiež onkologickým pacientom a spolu s ňou bojoval. Dokázal sa dostať z najhoršieho, aj keď to už vyzeralo zle. Kvôli svojej manželke doslova utiekol hrobárovi z lopaty. Orchidea však pomaly vysychala ďalej a nakoniec neostalo nič, len dva listy bez kvetov a aj stonky boli zoschnuté, tak sa zostrihali. Sklenený pohár staršej sestry, ktorý mala rada a z neho stále pila, sa omylom pri umývaní rozbil a týždeň na to pani zomrela.  Pol roka na to zomrel aj jej manžel, ktorému zomrela jeho polovička. Bolo vidieť, že to bola práve ona, pre ktorú sa snažil byť silný. Zomrel pár dni pred Vianocami. Na sviatky, pri vstupe do týchto izieb každý cítil smútok. Nebolo kvetu v dome, ktorý by vyjadroval životodarnú energiu prírody.

O kvety sa starajú deti a až teraz začínajú kvety dvíhať svoje listy i hlavičky nahor, po viac ako roku. So smútkom v duši majiteľov a ubiehajúcom čase, aj keď to tam stále bude vtesnané, sa každá jedna orchidea pozviechala, ale už nikdy nemala toľko nádherných kvetov. A teraz je tiež práve v rozkvete, len mám obavy, až začne zase chradnúť, čo sa bude diať. Zatiaľ však na to nemyslím. Užívam si prítomný okamih. Môj kvet naberá na sile, tak sa nemám zatiaľ čoho obávať.