Za sklom

Krása je pominuteľná. Tak to traduje medzi nami a mi tomu veríme. Nešpekulujeme o tomto význame, lebo to vidíme pred očami. Predsa len je v tom hlbšia myšlienka vhodná na zamyslenie.

Začneme tým, že si povieme, ako sa krása definuje:

 Krása je – vlastnosť toho, čo sa ľudskými zmyslami alebo intelektom vníma ako veľmi pekné

Stála som na balkóne a chcela som vidieť krásu snehovej vločky. Chcela som vidieť ten zázrak prírody, ktorý je priam dokonalosťou samou. Jej prirodzený pravidelný tvar dokazuje, že príroda v sebe ukrýva nenahraditeľné čaro. Tak veľmi som chcela obdivovať vločku a zachytiť ju na svojej ruke, no ona vždy pri dopade na dlaň sa premenila na kvapku vody. Urobila som to ešte párkrát, kým som zistila, že to nemá význam. Potom som skúšala snehovú vločku zachytiť na svojej mikine. Tento pokus už bol úspešnejší, no stále to nebolo ono.

Foto: Pixabay

Uvažovala som ďalej nad spôsobom, ako túto nádheru zachytiť a zachovať, pritom sa jej nedotknúť, aby sa neroztopila. Vyšla som si vonku do prírody a tam som našla rôzne zamrznuté tvary na oknách lesnej chaty, na zemi i konároch. Bola to nádhera. Odfotila som si tieto momenty, aby som sa k ním mohla vrátiť aj po čase. Bol to jediný spôsob, ako uchovať tento moment vo svojej stálosti.

Rovnako je to aj s našim životom. Krása navonok pominie, ale krása v duši ostáva. Samozrejme si však robíme fotky, aby sme si svoju krásu od detstva až po starobu zachovali a mali na čo spomínať. Zabúdame však tieto fotky pravidelne vyvolávať. Prečo je to dôležité? Koľkí z vás sa vraciate po rokoch k fotkám v mobile alebo k uloženým fotografiám v počítači? Žiaľ málokto. Hmotné fotky boli kedysi cennosťou kvôli zachyteným momentom. Fotenie bolo vyhľadávané a nebolo také dostupné ako dnes.

Čo z tohto krátkeho článku vyplýva? Ak sa nedá krásy dotknúť, alebo ju zachovať nadlho, tak si ju odfoťte. Aspoň takto to ostane zachované vo svojej podobe a viete sa k tomu kedykoľvek vrátiť.