Za skalným údolím sa nachádzalo malé mestečko obklopené vodou a hlbokými dolinami. Obyvatelia boli vo všetkom svojpomocní, dokázali samostatne fungovať v rámci výroby aj konzumu. Mesto bolo ohradené vysokými hradbami a jediná cesta viedla skrz drevený most, strážený vojakmi. Boli priateľskí voči pútnikom a návštevníkom. Radi sa s nimi zhovárali a zisťovali, čo ich vedie k nim. Táto oblasť bola známa aj ťažbou kameňa. Keď všade vôkol mesta boli skaly, tak to bolo pre nich výhodné. Nad dreveným mostom vďaka ťažbe vznikla priepasť, no most bol dosť silný, aby udržal ľudí i ťažký náklad.
V meste sa nachádzal palác, kde mali síce panovníka, ale inak celá dedina fungovala pod demokratickou slobodou. Najzaujímavejšou dominantou mesta bola katedrála podobná Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Bola to najvyššia budova mesta, ktorá bola obkolesená záhadou a tajomnými udalosťami.
Chalan menom Lucifer, bol preslávený rôznymi potmehúdstvami a on sám sa rozhodol navštíviť toto mesto a preskúmať reči, ktoré sa o katedrále šíria. Mal vždy šťastie, dostal od života všetko čo chcel. Dostal do vienka množstvo predností, medzi ktorými sa nachádzala aj prešibanosť, zvedavosť i krása. Nebolo dievča, ktoré sa za nim neobzrelo. On si to dobre uvedomoval a využíval to pre svoje potešenie.
Keď vchádzal do mesta ako turista, stráže ho s úsmevom pustili ďalej a ešte mu popriali krásny deň. V meste sa konala svadba a keďže bolo na ňu pozvané celé mesto, tak nemal problém zapadnúť do kolektívu. Jeho pohľad spočinul na dievčati. Aj keď videl, že vedľa nej sa pohybuje chalan, nemal problém ju osloviť. To sa chalanovi zjavne nepáčilo, no zrejme nemal chuť púšťať sa do hádky či bitky. V tejto dedine konflikty nebývali. Každý hľadal kompromisy. Dievča však bolo iné, jedinečné a nepodľahlo čaru Lucifera. Ten sa nahneval a šiel za chalanom zistiť, čo má on iné než Lucifer a ako je možné, že ho dievča odmietlo. Kráčal za ním dosť dlhú cestu až ku katedrále. Chalan si ho však všimol a zrýchleným krokom, skoro behom vchádzal do obrovskej brány katedrály a snažil sa dvere zavrieť. Nestihol to, no Lucifer do kostola nevošiel. Aj keď chalan nestihol bránu zatvoriť, pred dverami sa začal objavovať nepriehľadný štít. Lucifer nechápal, čo to znamená. Nikdy nič také nevidel, ale silou mocou sa chcel dostať do kostola.
Chalan, vedomý si, že štít dlho nevydrží, lebo ho nestihol celý uzavrieť, utekal hlbšie do katedrály. Bola naozaj veľká a schovať sa v nej dalo jednoducho. Lucifer mal veľkú silu v rukách, a tým že pri tvorbe štítu ho stihol zachytiť v poslednej chvíli a začal ho tlačiť od seba, prelomil ho pomerne rýchlo. Vyzeralo to ako keď sa niekto snaží tlačiť výťahové dvere od seba, aby stihol do výťahu vojsť.
Celý nadšený sa rozhodol nájsť chalana. V kostole bola tma a nevedel, ktorým smerom sa vydať, no tušil, že je sledovaný. Pohľad, ktorý sa mu naskytol ďalej, by vôbec nečakal. Chalan sa tam ukázal, no v inej podobe, než čakal. Jeho mohutné čierne krídla by nikto neprehliadol. Hruď vystretá, velikánske krídla, ktoré by obalili ďalšie tri osoby, bosé nohy a čierne nohavice, ktoré mal už predtým na sebe prezrádzali, že to nebude ledajaký chalanisko. Jeho naštvaný a zároveň potmehúdsky úsmev hovoril za všetko. V Luciferovi to vyvolalo strach, čo sa nestávalo. Zrazu teraz mal potrebu utiecť. Okrídlený muž mu to však vôbec neuľahčil a vo vzduchu preletel ponad neho. Trepal krídlami k nemu až sa vytvoril vietor, ktorý Luciferovi nedovolil sa k nemu priblížiť. Tak zmenil smer, ale ani to mu nepomohlo. Ostal v akomsi neviditeľnom zajatí a okrídlenec si uvedomoval, že ma navrch. Nevyzeralo, že mu chce ublížiť, len chcel pokoj a nečakal dobiedzavého návštevníka v jeho chráme. Nikto ho však dovtedy nevidel v tejto okrídlenej podobe, lebo nikdy nevyvolával konflikty a nikto ho nepodozrieval, snažil sa pôsobiť nenápadne.
„Ja som Gabriel a som strážcom katedrály. Pod moje krídla patrí i celé mesto a nepotrebujeme tu zvedavcov, ktorí sú arogantní a silou chcú dosiahnuť všetko, po čom si ich myseľ zmyslí. Máš na to túto noc, aby si zmizol z tohto mesta, inak ťa stihnú pekelné ohne. A nech ťa ani nenapadne čokoľvek o mne niekomu prezradiť.“
Lucifer z katedrály vyštartoval čo mu nohy stačili, ale pýcha predchádza pád. Urazený, že ho nejaký „okrídlený pajác“ premohol, začal hovoriť príbehy o tom, ako bojoval proti okrídlenej ozrute a premohol ju iba svojou prešibanosťou a silou. Nijako sa tým netajil a tieto jeho výmysly dorazili aj ku Gabrielovi. On, aj keď nerád, splnil svoje slová a poslal ho tam, kde sa živá duša nedostane.
Foto: 4ever
Celá debata | RSS tejto debaty