Montessori pedagogika je v dnešnej dobe vyhľadávaná aj na Slovensku, aj keď neexistuje veľa škôlok a škôl venovaných jej pedagogickým postupom, ale princípy tejto pedagogiky sú využívané doma rodičmi a aj učiteľmi v škôlkach i školách. Tento článok nemá plniť funkciu odborného článku, ide skôr o laické spísanie princípov a ozrejmenie Montessori pedagogiky verejnosti.
Maria Montessori bola prvou ženou v Taliansku, ktorá získala doktorát z medicíny. Pracovala v Ríme na psychiatrickom oddelení, kde sa venovala deťom a ich sebarozvoju. Zatiaľ, čo iní „profesionáli“ nedávali týmto deťom šancu začleniť sa do bežného života, ona v nich videla potenciál. Zistila, že tieto deti sú schopné naučiť sa potrebné veci pre život hravou formou. Pri svojich pedagogických postupoch uplatňovala spojenie telesnej a duševnej aktivity, to znamená, že dieťa si viac zapamätá, keď nielen nové vedomosti a poznatky počuje, ale aj cíti, vidí, dotýka sa, ovoniava a pod.
Rozdiely medzi tradičným vzdelávaním (TV) a Montessori (MV) vzdelávaním:
- pri TV prevažuje učenie sa naspamäť a pri MV je dôraz kladený na rozvoj kognitívnych štruktúr dieťaťa
- pri oboch sa dbá na sociálny rozvoj, pričom pri TV je učiteľ dominantný a žiak je pasívny účastník, naopak pri MV je dieťa povzbudzované k aktívnej spolupráci
- pri TV existujú učebné osnovy, ktoré musí každý učiteľ zvládnuť so žiakmi bez ohľadu na to, či žiakovi to ide alebo nie – jednoducho nie je čas zastavovať sa nad učivom
- pri MV je individuálna a skupinová výučba prispôsobená potrebám dieťaťa
- pri TV existujú normy, časové obmedzenia, koncepty učiteľa
- pri MV dieťa si určuje čas potrebný na dané učivo, vyberá si prácu podľa svojho záujmu a schopností, volí si vlastné tempo učenia
- chyby pri TV opravuje učiteľ, pri MV si dieťa opravuje chyby samé napr. prostredníctvom opakovanej práce s materiálom a učiteľ „dohliada“
- pri TV existuje len málo pomôcok na viaczmyslové učenie pričom MV na to kladie dôraz (je však pravdou že Montessori pomôcky nie sú na Slovensku práve najlacnejšie, preto si ich rodičia a učitelia sami vytvárajú)
- pri MV je dieťa nadšené pri objavovaní nových poznatkov, pri TV toto nadšenie chýba alebo sa vytráca – chýba praktická ukážka, možnosť viaczmyslového učenia.
Veľmi peknou myšlienkou je citát od Alberta Einsteina, ktorý vystihuje aktuálny stav vzdelávania:
Niekoľko zaujímavých pravidiel Montessori pedagogiky
- Poriadok v policiach – dieťa ma nábytok, police prispôsobené svojej výške – ide o nízke otvorené police, ku ktorým má prístup. Každá hračka má svoje miesto a neexistuje, že hračky sú nahádzané v krabici.
- Odpovedanie na otázky – aj keď má dieťa „milión“ otázok, tak na každú z nich je potrebné zodpovedať. Chce to veľa trpezlivosti, ale dá sa to zvládnuť. Pri Montessori pedagogike dieťa pri svojej otázke si vie samo odpovedať, ak ho rodič, učiteľ navedie tým správnym smerom.
- Ticho – v tejto pedagogike je chápané ticho ako niečo dobrovoľné a nie ako znak autority. Rozvíja sa koncentrácia, sociálne, morálne i duchovné cítenie. Príklad cvičenia: Počúvame ticho. Dieťa zatvorí oči a snaží sa zachytiť sluchom svoje okolie. Následne sa vedie diskusia, kto čo počul. Podobné cvičenie sa dá robiť napríklad s nejakým predmetom. Dieťa dostane do ruky predmet, a iba skrz hmat v tichosti má zistiť o aký predmet sa jedná. Postupne opisuje vlastnosti predmetu, až nakoniec dôjde k výsledku.
- Montessori hračky – mnoho z nich nájdeme v klasických hračkárstvach a možno ani netušíme, že ide o montessori hračky – samotné puzzle podľa veku, navliekanie korálok, prelievanie z misky do misky, hľadanie geometrických tvarov a vkladanie ich do domčeka, drevené kocky, domino, drevené veže, magnetické hry a tiež aj materiál pre cvičenia do praktického života (ukladanie príborov, zametanie, umytie pohára po sebe…)
BONUS – Ako dieťa naučiť pozametať izbu hravým spôsobom: Dieťa v prvom rade musí vidieť u rodiča, že túto činnosť vykonáva. Nemôžeme od dieťaťa žiadať robiť niečo, čo sám rodič nerobí (napr. ak mama dieťaťa má v skrini neupratané veci alebo ich má pohádzané na zemi, nemôže od dieťaťa žiadať upratanú skriňu ani izbu). Mama sa dohodne s dieťaťom, že pozametajú izby. Dieťa si pozametá svoju izbu s metlou a lopatkou podľa výšky. Rodič vezme farebnú izolačku a nalepí ju dieťaťu do izby na zem do tvaru štvorca. Dieťa ma za úlohu všetky smeti pozametať do tohto štvorca, to isté urobí aj rodič v druhej izbe, ktorú bude zametať a môžu tak súťažiť, ak je pre dieťa súťaž zaujímavejšia. Dieťa nenáhlime, nechávame mu na to svoje tempo. Ak dieťa vidí svoju mamku vysávať a aj ono chce, tak mu to dovoľme. Aj keď to bude trvať dlhšie, tak je tam snaha a ochota. Za všetku vykonanú prácu ho chválime.
Montessori cvičení existuje neskutočne veľké množstvo, rovnako aj kníh, preto som sa snažila urobiť aspoň taký úvod do tejto pedagogiky a jej princípov. Ako som vyššie písala, ide o „laický pohľad na vec“. Určite by som sa neodvážila svojimi názormi odborne do toho zasahovať. Koho to však zaujalo, rozhodne odporúčam dohľadať si materiály k tejto pedagogike a jej princípy využívať aj v bežnom živote, najmä vo výchove a vzdelávaní.
Zdroj: Internet, Montessori – Pomôž mi, aby som to urobil sám
Celá debata | RSS tejto debaty