Úvahy nad životom alebo ako zachrániť svet 😀 – pomenujte si to podľa toho, čo sa vám bude na to najviac hodiť. Ak to bude podľa vás len táranina, tak budiš. A prešiel deň i bola noc.
Keď sa pozriem von oknom, vidím osvetlenú ulicu cez ktorú denne prechádza stovka ľudí a áut. Každý má v mysli nejakú spomienku, myšlienku… obavy, nádej, lásku a sny. Nesplnené želania, ktoré čakajú, kým ich niekto vypustí von. Kým niekto sa pohne zo svojho sveta, do sveta neskutočných vecí, nevídaná realita, ktorá prevráti naruby všetky teoretické hľadiská a otvoria sa nové dvere, ktoré predstavujú slobodu.
Slobodná vôľa. Voľba. Nazvať sa to dá rôzne, ale je to jedna a tá istá myšlienka. Prestať blúdiť tmou a uvidieť svetlo na konci tunela, ktoré nebude iba rýchlo idúci vlak. Nebude to ani auto, ktoré rúti neskutočne rýchlo a nestihlo by zabrzdiť, ak by sme stáli v ceste. Nám v ceste stoja rôzne prekážky. Niekto to nazýva výzvy, ja dnes vidím prekážky. Možno zajtra, keď sa zobudím, z prekážky sa stane hnacia sila, ktorá ma donúti vstať z vyhriatej postele . Bude ma hnať vpred, ale dnes… dnes je to len prekážka tohto zvláštneho trpkosťou ochuteného života.
Život sprevádzajú sny, ale okrem toho aj sľuby a skutky. Málokto už to čo povie, tak aj splní. Veď čo dodá životu ten nádych temna, keď nie práve nesplnený sľub. Ako by sme sa naučili predierať sa životom, ak by sme neokúsili horkú chuť lží a sklamaní. Skutok, dobrý skutok, je to, čo urobí deň krajším. Nie pre nás, nie preto, aby niekto povedal: „Hej to je ten šialenec, čo robí dobré skutky!“ Nie je to o chvále od iných, je to o tom, aké má človek srdce a ako ho využíva… to, ako vytvára svoju budúcnosť … a vlastne nie len svoju, lebo všetko na seba nadväzuje. Jeden dobrý skutok dokáže vytvoriť reťazec dobrých skutkov. Ale tú reťaz musí niekto spustiť.
Tento článok nedáva možno význam, je to len akési hovorenie do vetra, ale ak by niekto chcel v tom význam nájsť, nech sa páči. Budem len rada, ak sa v tejto hatlanine niekto vyzná.
Úloha pre odvážnych alebo ako spustiť reťaz dobrých skutkov: Nedám vám originálny návod, ale dám príklad čo robím ja – vlastne robila som to, ale rada by som v tom pokračovala. Vytvorte malý darček, môže to byť čokoľvek (aj keď len zabalíte cukríky do ozdobného papiera, ja som robila voskové srdiečka a pokračovať by som chcela lapačmi snov), a keď uvidíte smutnú osobu prejsť okolo vás, prípadne staršiu dámu/staršieho pána, pani v autobuse, predavačku alebo kohokoľvek iného, kto by potreboval nutne úsmev, tak mu ho darujte. Usmejte sa na neho a malý darček bude takým akoby štartovacím motorom úsmevu, kedy zistí, že niekto si ho všimol. Vyberajte srdcom – použite empatiu. Veľa ľudí jednoducho chce byť len povšimnutých. Samoty je okolo dosť, tak nerobme tú priepasť ešte hlbšiu. Robme svet krajším a lepším miestom.
Foto: Newhdphotos.com
Celá debata | RSS tejto debaty