Za sklom

Na úvod by som začala jednou krásnou vetou: „Nie každá strata je stratou.“ Aj keď neviem, ktorý múdry človek to povedal, ale je to veta na zamyslenie sa. Ozaj je stratou to, čo sme stratili alebo je to v istom smere prínosom? Zostali nám cenné skúsenosti alebo len oči pre plač?

Učíme sa z každej jednej situácie. Niektoré situácie sa nám zdajú jednoduchšie, niektoré sú zas zložitejšie a niekedy až priam neriešiteľné, ale netreba zabúdať, že neexistuje jedno univerzálne riešenie. Existuje milión riešení (niektoré vyzerajú niekedy nereálne a až prehnane tvorivé) a je len na nás, ktorý postup si zvolíme. Je dôležité skúšať, lebo ten, kto skúša, tak môže uspieť narozdiel od toho, ktorý sa o to ani nepokúsi. Tu však opäť nasleduje otázka: Radšej skúsiť a zlyhať alebo sa o to radšej nepokúsiť vôbec?

Články o vzťahoch a príbehy zo života sa často dotýkajú tejto otázky. Chlapi, ktorí podvádzajú, tak si musia byť vedomí toho, čo všetko riskujú. To isté ženy. Ak im vernosť nič nevraví, tak nielenže strácajú úžasných partnerov a manželov, ale taktiež aj kúsok seba, morálku a ich osobný hodnotový rebríček je pod bodom mrazu.

Tento obrázok podľa mňa vyjadruje určitý aspekt ľudského života

Zdroj: Pixabay

Keď sme bez energie, tak nás nič nebaví. Vtedy sa nám zdá, že celý svet je proti nám. Možno sme stratili prácu, svoju polovičku, blízku osobu, hodnotný predmet alebo zdravie. To všetko nás oberá o energiu až tak, že by sme sa najradšej odpojili „zo zásuvky“.

Čerpanie pozitívnej energie je preto veľmi potrebné. Odkiaľ ju však čerpať, keď sa nám dlhé obdobie nedarí, sme zúfalí a mrzutí? V prvom rade sa netreba zameriavať len na to zlé ale pozerať sa na to dobro okolo nás. Všetko začína myslením. Náš spôsob premýšľania ovplyvňuje naše prežívanie a automaticky spúšťa aj celý proces myšlienok, ktorý prepája s emocionálnou stránkou osobnosti. Emócie následne pôsobia na telo a ducha.

Je dobré naučiť sa posilniť vlastnú zodpovednosť za svoje premýšľanie, správanie a konanie a prenechať zodpovednosť druhých na ich vlastných ramenách. Nenechávajme si vedome odčerpávať pozitívnu energiu kvôli niečomu, čo za to vôbec nestojí.

Ako píše S. Macháčková v jednom internetovom článku: Prečo by sme mali preberať bremeno a ťarchu všetkých životných problémov, ktoré sa dejú na naše plecia? Prečo by sme sa mali trápiť a frustrovať tým, čo spôsobil niekto druhý?