Za sklom

Násilné činy v televízii vidíme dennodenne – či už ide o filmy, seriály alebo televízne noviny. Násilie je jednak páchané aj na ženách aj na mužoch, ale v prevažnej väčšine je práve žena tým nežnejším pohlavím, ktoré schytá viac rán. Psychické týranie pôsobí niekedy ešte horšie na psychiku ako to fyzické. Vydieranie a manipulácia v dnešnej dobe začínajú byť skrytými nepriateľmi, o ktorých sa aj v spoločnosti hovorí, ale často nevidíme do života jednotlivcov, ktorí sú dennodenne týraní. Dôvody mlčania sú rôzne – pocit strachu, slaboty, nepochopenia alebo dokonca pocit, že si to peklo zaslúžia.

Mladá žena otvorene hovorí svoj príbeh, čo zažívala s násilníkom a manipulátorom: „Keď som sa s ním spoznala ešte počas môjho štúdia, tak všetko bolo v najlepšom poriadku. Správal sa veľmi milo a nikdy by som nepovedala, žeby mal nejaké sklony k násiliu. Nič nenaznačovalo tomu, žeby bol žiarlivý, agresívny alebo že klame. Postupne, ako sme sa spoznávali, tak tam boli určité náznaky, ale vtedy som si to nevšímala. Začal ma kontrolovať, vypytoval sa ma, ako budem tráviť deň, sústavne mi vyvolával a otravoval ma na sociálnej sieti. Najskôr ma potešilo, že je zvedavý, ako trávim deň a že ho to zaujíma, ale neskôr som si uvedomila, že to prekračovalo hranice. Začal mi príliš zasahovať do súkromia, kvôli nemu som nemala čas na stretnutie sa s kamarátmi a niekedy ani s príbuznými.

Keď som ho spoznala, tak vravel, že pracuje v jednej kancelárii. Nemala som dôvod mu neveriť! Keď mi však vyvolával a vypisoval sms v priebehu celého dňa, tak mi to už bolo divné. Jeho odpoveď bola, že museli prepúšťať a tak skončil bez práce. Po roku chodenia s ním som nezaznamenala, žeby pracoval. Živila ho jeho rodina. Ešte počas štúdia ma neraz čakal pred budovou aj hodinu, aby sme potom išli niekam spolu. Keď som od neho odchádzala a jemu sa zdalo, že je to skoro, tak si vymyslel, že mu je zle a že ho nemám nechať samého. Neraz som od neho odchádzala v neskorých večerných hodinách poslednými spojmi, ba dokonca až taxíkom.

Veľmi som ho ľúbila – a to ma zaslepilo. Nech som mu akokoľvek dokazovala svoju lásku, vždy to bolo málo. Obviňoval ma, že ho podvádzam, že si neviem nájsť na neho čas, alebo že si ho neviem vypočuť, keď potrebuje. V jeden deň som potrebovala odísť od neho skôr, tak som išla na autobus, aj keď mi vravel, či ešte chvíľku neostanem. Vtedy som vravela, že nabudúce mu to vynahradím. Keď už bol autobus na ceste, on mi zavolal a vravel, že som klamárka, ktorá si ho nevie vážiť, ktorá ho nemiluje a že sa zabije, lebo toto odo mňa nečakal. Nechcela som mať na svedomí, aby si kvôli mne niečo urobil, a tak ešte som ani nedošla domov a už som išla ďalším spojom naspäť. Táto situácia sa neraz opakovala. Raz to bolo, že si podreže žily, potom odpadával ako sa mu to hodilo alebo išiel skákať z mosta.

Keď sa mu niečo nepáčilo a ja som vravela svoj názor, silno ma chytil za zápästie, ale po mojom napomenutí ho rýchlo pustil. Už tam však boli náznaky fyzického násilia. Dovtedy to bolo skôr o tom psychickom vydieraní. Postupne sa to začalo zhoršovať, lebo začal neskutočne žiarliť. Za úspešné ukončenie školy som dostala silnú facku, ktorá ma zložila na zem, pretože v ten deň som to chcela ísť osláviť s kamarátkou, ale on si to vysvetlil tak, že ona mi je prednejšia ako on a dostal nervy. Potom doniesol kyticu ruží a vravel, že sa to nestane. Nebolo to však naposledy, ale vždy doniesol kvety, darčeky, bonboniéry a sľuboval, že to už viackrát neurobí. A ja som tomu stále uverila.

Po skončení školy som sa rozhodla, že pôjdeme spolu do zahraničia a zarobíme nejaké peniaze na spoločný život, lebo sa vyhováral, že na Slovensku je ťažké nájsť prácu. Prvýkrát sme išli do Nemecka, kde sme museli po týždni odísť, lebo ma tam napadol pred viacerými ľuďmi, keď som prišla z práce, lebo údajne ma tam videli, ako sa s niekym bozkávam. Potom sme išli do iného mesta, kde nás nepoznali, ale tam sa mu nepáčila práca, dal za nás oboch výpoveď a mne vravel, že ma vyhodili, lebo som neodviedla svoju prácu. Po niekoľkých neúspešných pokusoch a vyhodených peniazoch sme sa vrátili naspäť. Dôvod ukončenia pracovného pomeru: Žiarlivosť. Viac sme minuli na cestu než zarobili. Preto som sa rozhodla, že už s ním nechcem robiť nikde a našla som si dobre platenú prácu vo svojom okolí. On keď to zistil, začal mi do práce vyvolávať, čakal ma na recepcii aj pol dňa a žiarlivostné scény boli na dennom poriadku, kým si to nakoniec vedenie nevšimlo a ja som musela odtiaľ odísť, aby nemali kvôli môjmu partnerovi zlé meno.

Aj napriek tomuto všetkému som neprestávala veriť, že je dobrým človekom. Z dávanie šancí sa nakoniec stal zvyk. Keď pri svojej žiarlivosti stratil nervy, schytala som to ja. Dokonca raz útok na mňa riešila polícia, ale z lásky k nemu a z pocitu, že mu nechcem zničiť život, som ho neudala. Moje nervy však takýto nátlak už postupne nezvládli a ja som sa úplne zrútila. Moje zdravie spadlo ako pyramída z kariet. Mojim príbuzným som sa nakoniec priznala, prečo sa to stalo – a práve moji rodičia a známi mi podali pomocnú ruku. Dodnes mám zdravotné problémy, ale je to už lepšie. Mám novú prácu, podporu rodiny a skvelého partnera, ktorý je mi oporou, aj keď príde na mňa úzkosť a vynoria sa bolestivé spomienky z mojej minulosti.“

Táto mladá žena už má od násilníka pokoj, aj keď jej zdravie veľmi utrpelo. Niektoré prípady však končia smrťou, kedy tyran neodhadne svoju silu alebo nešťastná náhoda spôsobí, že úder spôsobí zranenia nezlučiteľné so životom. Ak sa niekto vidí v tom príbehu, alebo má podozrenie, že osoba z okolia je týraná, tak treba pozorne sledovať, či sa neprejavujú príznaky domáceho násilia. Ide o viditeľné modriny, pri prudkých pohyboch má daná osoba strach v očiach, tiky, napäté svalstvo, rýchle dýchanie, suchú pokožku, dlhodobo unavené oči alebo depresívne myšlienky.

Kampaň „čierna bodka“ sa stala fenoménom na internetových sieťach, lebo pomohla ľuďom, ktorí zažívali domáce násilie. Ide o výzvu, kde si ľudia nakreslia čiernu bodku na dlaň, ak zažívajú domáce násilie. Ak si niekto všimne takéhoto človeka s čiernou bodkou na dlani, mal by zavolať políciu.

Zdroj: Pixabay