Každý má za sebou niekoľko sklamaní, nevydarených pokusov v snahe o šťastie, lásku alebo neúspechy v zamestnaní, či osobné životné údely, s ktorými nie veľmi súhlasíme, a to najmä vtedy, keď sa nám zdá, že ten náš život nám nakladá viac, než by sme mohli zvládnuť.
Výstižný citát od Williama Shakespeara, ktorý má v sebe ukrytú dôležitú myšlienku:
„Ber od života, čo ti dal, radosť, bolesť, lásku, však život je len karneval, v ňom stokrát meníš masku.“
Najväčšie hudobné hity storočia, najdojímavejšie filmové príbehy, najčítanejšie články o životných radostiach i smútku, rady do života, seriálové maratóny… to všetko patrí k našim srdcovkám, ktoré nás sprevádzajú životom. To, čo pochádza zo života, je nášmu srdcu blízke, pretože sa s tým vieme stotožniť. Stačí pozrieť playlist pesničiek v mobile, najprehrávanejšie hudobné videá v počítači a hneď uvidíme, nad čím sa zamýšľame a čo nás trápi, pretože to, čo počúvame, vyjadruje naše pocity – to je sila hudby.
Všetko so všetkým súvisí. Zákon príťažlivosti alebo „The Secret“ je v dnešnej dobe zdôrazňované pravidlo, ktoré funguje. Funguje všetkým ostatným, ale nie nám. Ako je to možné? Podľa tohto zákona príťažlivosti, ako hovorí aj B. Proctor, to funguje nasledovne:
„Všetko čo prichádza do Vášho života, priťahujete doň Vy sami. Prichádza to k Vám na základe obrazov, ktoré nosíte vo svojej mysli. Je to to na čo myslíte. Čokoľvek Vám beží hlavou, to k sebe priťahujete.“
V jednoduchosti povedané:
„Každá myšlienka niečo spôsobí – je príčinou a každá situácia je niečím spôsobená – je účinkom.“
To je zákon príťažlivosti.
Vysvetľovať si však celý život týmto zákonom nestačí. Nemôžeme obviňovať nejaký zákon z niečoho, že sme so sebou nešťastný, smutný a ani prečo sa nejaká smutná udalosť prihodila práve mne a blízkym. Aby rovnováha fungovala existuje život a existuje smrť. Je to smutné, ale je to tak. Ďalej by sme mohli protestovať, že prečo niekto drie ako kôň celý život a iný poriadne prstom nepohne a všetko sa mu darí. Vraj všetko má svoj dôvod a aj keď ho nechápeme a nevidíme, všetko má svoj vesmírny rad a podľa neho fungujeme.
Mnoho vedcov sa snažilo vysvetľovať rôzne teórie, skúmali vesmírne aj tie pozemské zákony a hľadali odpovede na otázky, ktoré neboli zodpovedané. Aj bežný človek hneď ako vstane má tisíce otázok, ktoré mu celý deň prúdia hlavou a nie sú zodpovedané. Niekedy sa odpoveď objaví sama a po čase, niekedy vôbec. To je život.
Toto moje subjektívne filozofovanie by som zakončila témou, ktorá je podľa mňa dnes v celej svojej podstate aktuálna. Samota. Aké krátke, ale depresívne slovo. Samota nás sprevádza životom. Pri práci so staršími ľuďmi je smutné počuť vetu: Radšej smrť než život v samote. Mali by sme sa zamyslieť nad ľuďmi, čo majú srdcia plné lásky na rozdávanie, ale žiaľ, nemajú komu. Chýbaš mi – chýbam ti? Často práve táto otázka je nezodpovedaná slovne. „Chýbaš mi“ znamená, že trávenie času o samote je strašne ubíjajúce, a stačil by maličký skutok, ako napríklad objaviť sa vo dverách svojho milovaného a povedať, že na svete nie je sám, dôjsť s jediným úmyslom, pozdvihnúť oči a líca milovaného.
„Človek hľadí na skutky, ale Boh vidí úmysly.“ (Tomáš Kempenský)
Kto chce byť sám, nech sám aj ostane. Je to jeho voľba, ktorú neskôr však najskôr zrejme oľutuje. Žiť život pre kariéru, prácu, peniaze… to je síce dočasu uspokojujúce a pre niekoho krásne, ale potom príde realita… príde samota.
„Človek sa ide zblázniť, keď nikoho nemá. Nezáleží na tom, kto to je, len aby bol pri tebe. Ver mi, človek časom ochorie zo samoty.“ (John Steinbeck)
Zdroj: Pixabay
Celá debata | RSS tejto debaty